Detský kardiochirurg Matej Nosáľ bol obálkovou osobnosťou magazínu Forbes vo februári 2017, aktuálne je členom výberu Top osobnosti medicíny zostaveného v spolupráci s odborníkmi z lekárskej branže.
Vo veľkom rozhovore pred ôsmimi rokmi vykresľoval život chirurga a svoju prácu v Detskom kardiocentre Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Už ako 32-ročný sa tam stal zastupujúcim primárom a krátko nato primárom detskej kardiochirurgie. Približoval tiež zavedenie jeho unikátnej metódy použitia goretexu pri operáciách detskej aortálnej chlopne. V tom čase ešte fungovali v starých priestoroch a posťažoval si, ako sa dlhé roky naťahuje dokončenie nových.
Forbes Slovensko
„V roku 2021 sme sa konečne dostali do najmodernejších priestorov, aké sme si vedeli predstaviť,“ hovorí. „Splnili sa nám sny, takže napríklad máme už nie jednu, ale dve moderne vybavené operačky. Operujeme viac, skracujú sa nám čakacie listiny a pacienti tu majú výborné podmienky.“
Potom sa pousmeje a zdôrazní, že detská kardiochirurgia je aj po tých rokoch rovnako vzrušujúci odbor, na tom sa nezmenilo nič. „Je to veľmi špecifická, veľmi náročná práca. A plná inovácií, ktoré zavádzame aj na našom pracovisku,“ dopĺňa Matej Nosáľ, ktorý je od vlaňajška prednostom kliniky detskej kardiochirurgie.
Virtuálne dvojičky
Z aktuálnych projektov spomenie napríklad spoluprácu s Inštitútom kardiovaskulárnych vied na University College London vo využívaní virtuálnej reality pri modelovaní vrodených chýb srdca.
„Pri 3D modelovaní zložitejších srdcových chýb si vo virtuálnej realite môžete ten 3D model uchopiť, otáčať ho, zväčšiť, narezávať si ho v rovine, v ktorej to ako chirurg potrebujete,“ približuje.
„Ak máme napríklad pri operácii konštruovať nejaký tunel v srdci, ktorý spája komoru srdca s cievou, vopred sa na to vieme na modeli pozrieť a naplánovať, ako to urobiť.“
Ich klinka tiež dostala pozvánku do celoeurópskeho projektu Consult financovaného Európskou komisiou. „Sú v ňom zapojené prestížne centrá, ako Bostonská detská nemocnica, berlínska nemocnica Charité či obe parížske centrá vrodených srdcových chýb,“ vymenúva.
Ďalej popisuje, že tento projekt má uľahčiť návody, ako postupovať pri niektorých typoch vrodených srdcových chýb tým, že vytvára takzvané virtuálne dvojičky prípadov.
Umelá inteligencia ku konkrétnemu pacientovi vytvorí „dvojičku“ a na nej sa potom dajú modelovať rôzne tzv. patofyziologické situácie. V projekte sa spracováva aj množstvo dát a bratislavská klinika je jedným z poskytovateľov anonymizovaných dát reálnych pacientov.
Pri téme o možnostiach využitia umelej inteligencie vysvetľuje, že medicína funguje na zaužívaných postupoch a AI môže preveriť, či sú naozaj najlepšie možné. Napríklad pri pacientoch „v šedých zónach“ vkladajú lekári veľa energie a času do výberu toho najvhodnejšieho z postupov, ktoré boli niekedy niekým niekde publikované.
„AI by vtedy pomohla k štandardizácii postupu, keďže vie spracovať obrovské dáta veľmi rýchlo,“ vraví. „V tom vidím zmysel, ale nemyslím si, že by nás roboty nahradili na operačkách. Detská kardiochirurgia je manuálna práca, práve pre veľkú variabilitu a možné mnohopočetné postihnutie srdca. Lekár sa často definitívne rozhoduje až priamo počas operácie.“
