So zapletaním vrkočov začínala na materskej dovolenke, keď za ňou chodili deti zo susedstva. Neskôr sa pridali teenagerky s inšpiráciami zo sociálnych sietí. Záľuba Olgy Olikovej rýchlo prerástla do biznisu a dnes je mladá podnikateľka špičkou vo svojom odbore. A to všetko len v priebehu dvoch rokov.
Olga Oliková dnes vedie vlastný salón v Modre aj online kurzy pre zákazníčky z celého sveta. Nedávno o tomto fenoméne dokonca vydala knihu. Za posledný rok sa jej firme podarilo zdvojnásobiť obrat a na Instagrame nazbierala viac ako 100-tisíc fanúšikov.
„V začiatkoch som robila len rýchle účesy a mala som ešte len jedno dieťa. Maximálne som mohla učesať 8-9 zákazníčok za deň,“ hovorí pre Forbes Olga. Dnes je už trojnásobnou matkou a popri kurzoch češe už len výnimočne, no v jej salóne si našlo prácu šesť kaderníčok.
Plné termíny do desiatich minút
V „bežných“ časoch, teda pred lockdownom, svedčili o záujme aj rezervácie. Tie otvárala Olga každý mesiac pätnásteho o 10.00 hod. a o desať minúť už boli všetky termíny na mesiac dopredu rezervované. K jej zákazníkom patria ľudia (a zdôrazňuje, že nielen ženy), ktorí chcú byť stredobodom pozornosti, pričom platí, že čím dlhšie sa na účese pracuje, tým dlhšie vydrží. Od toho sa odvíja aj jeho cena.
Foto: Archív respondentky
Farebné vrkoče kombinované kanekalonom, teda syntetickými vlasmi, sú dnes obrovským trendom a množstvo žien si ich chce pliesť aj doma. Preto sa Olga rozhodla šíriť svoje zručnosti prostredníctvom online kurzov. Podľa jej slov nebol kurz cez internet z núdze cnosť, ako množstvo vecí počas lockdownu, ale má praktické výhody.
„Online kurz je oveľa efektívnejší než kurz naživo. Vtedy sme prechádzali viac účesov, zákazníčky musia načerpať veľa informácií naraz a mám pocit, že im cestou domov väčšina z nich vyletí z hlavy. Naozaj nie je ľahké spracovať toľko nových informácií za jeden deň kurzu,“ vysvetľuje.
Online výučbu sa teda rozhodla nastaviť na jeden mesiac, počas ktorého prechádza so študentkami proces pletenia postupne. Študentka si najskôr prezrie natočené videá a lekcie, skúša pletenie na cvičnej hlave. Najskôr skúša jednoduché postupy, neskôr zložitejšie a pridáva aj kanekalon, ktorý dostane poštou. „Postupne mi proces fotia či natáčajú a ja ich usmerňujem a komentujem chyby. Video lepšie ukáže, čo je potrebné v technike zmeniť.“
Olga s manželom Michalom zamestnáva šesť kaderníčok. Foto: Archív respondetky
Online kurz, ktorému sa venuje zhruba rok, si našiel stovky záujemkýň v 23 krajinách sveta. Okrem Sloveniek oslovil veľkú skupinu študentiek z Ruska, odkiaľ Olga pochádza, ale aj z Austrálie či z Pobaltia. „Je to dôkaz toho, že internet je požehnaním pre kreatívnych a pracovitých ľudí v každom čase,“ dopĺňa Olgin manžel Michal.
Kniha v štyroch jazykoch
Vedenie kurzov sa navyše rozhodla povýšiť na nový level a pre zákazníčky vytvorila knihu s nápadmi a návodmi na ľahké účesy. „Rozumiem, že nie každá matka môže byť profesionálna braiderka (braider je človek, ktorý pletie vrkoče, pozn. red), ale dva priberané vrkoče do školy urobiť zvládne,“ hovorí.
Navyše sa týmto spôsobom snaží začiatočníčkam vysvetliť, ako predísť situáciám, keď si môžu vlasy poškodiť, alebo ako sa treba starať o účes. Kniha vyšla mesiac pred Vianocami v českej a slovenskej jazykovej verzii a už teraz manželia pripravujú dotlač aj v angličtine a ruštine.
Kniha vyšla najskôr v dvoch jazykoch. Foto: Archív respondentky
Napriek tomu, že svoju znalosť predáva cez kurzy, ale aj prostredníctvom knihy, obavy z konkurencie manželia nemajú. „Zdravá súťaž je prospešná tak pre braiderov, lebo sa zlepšujú, ako aj pre zákazníkov, ktorí dostávajú kvalitnejšiu službu,“ dopĺňa Michal s tým, že je úžasné sledovať, ako Olgine študentky, najmä v Rusku, kde je za braidingom obrovský dopyt, začali otvárať vlastné salóny či e-shopy s materiálom na zapletanie vlasov.
Materiál z domáceho trhu
Aj keď dnes manželia odmietajú zväčšovanie salónu, biznis sa chystajú rozširovať v segmente online kurzov a predaja vlasových doplnkov. Väčšina materiálu, ktorý sa dnes používa, sa totiž vyrába v Číne a manželia hľadajú možnosti, ako by sa dal kanekalon vyrobiť na Slovensku, čím by sa dali ušetriť finančné prostriedky aj životné prostredie.
„Z dlhodobého hľadiska by najviac prospelo braidingu, keby sa kanekalon vyrábal a recykloval aspoň v Európe. Ak sa teda tejto obrovskej príležitosti čoskoro nechytia väčší európski dodávatelia, zahryzneme sa do toho my,“ opisuje možné plány do budúcnosti na záver Michal.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
