Pýtajú si banky nezdravo veľa na úrokoch a poplatok? Treba ich preto zdaniť dodatočnými daňami? Táto dilema sa v slovenskom verejnom diskurze opakuje pravidelne.
Pozreli sme sa preto na čísla. Ako vyzerala ziskovosť sektora pred a po zavedení bankového odvodu? A prečo banky stále slušne zarábajú?
Podľa nich za prvých deväť mesiacov roka dosiahli čistý zisk 831 miliónov eur, čo je síce menej ako v rovnakom období vlaňajška, no ziskovosť klesla len o osem percent. Banky tak dokázali kompenzovať vysoký odvod výnosovými položkami.
„Na ziskovosť pozitívne vplýva vývoj oboch tradičných pilierov – čistých úrokových výnosov a čistých výnosov z poplatkov a provízií,“ vysvetľuje NBS v Správe o finančnej stabilite.
Rentabilita sektora teda rastie. Hrubý zisk pred zdanením stúpol medziročne o 20 percent, a to na hodnotu 1,34 miliardy eur. Banky dokážu profitovať na rozdiele medzi úrokovými výnosmi a nákladmi. Zjednodušene – medzi úrokmi na úveroch a vkladoch, vrátane dlhopisov.
Tento rozdiel, nazývaný aj ako čistý úrokový výnos, dosiahol za tri štvrťroky 1,83 miliardy eur, čo bolo o 46 percent viac ako pred dvomi rokmi.
Postupné preceňovanie úverov
„To, čo ťahá ziskovosť smerom hore, je najmä úrokový príjem. Úrokové marže stúpli. Hlavným dôvodom sú rastúce úrokové výnosy, to znamená postupné preceňovanie úverov na vyššie úrokové sadzby. Na začiatku to boli najmä výnosy z podnikových úverov, teraz pomáha bankám najmä postupné preceňovanie hypotekárnych úverov,“ vysvetľuje Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability NBS.
Bankám hrá v prospech postupné preklápanie fixácií na hypotékach. Dobiehajú dávnejšie dohodnuté nižšie sadzby a nahrádzajú ich úroky na súčasných vyšších úrovniach. Tento efekt je postupný, keďže fixácie dobiehajú priebežne. Ďalší nárast úrokových výnosov bánk sa preto očakáva aj v budúcnosti.
Na druhej strane bilancie sú vklady. Aj tu úročenie vzrástlo, no nie o toľko ako pri úveroch. Banky začali viac úročiť najmä termínované vklady, keď na trhu sú najvyššie ponuky pri troch percentách ročne. Nárast úrokových nákladov bánk v podobe vkladov je však menší ako pri úrokových výnosoch na úveroch.
Výraznejšiemu zlepšeniu úročenia vkladov bráni nízka konkurencia, teda inak povedané slabá aktivita sporiteľov pri honbe za vyšším zhodnotením. Ak by banky cítili výraznejší odlev vkladov, boli by nútené zvyšovať úroky. Objem depozít však naopak prekonáva nové a nové rekordy.
Nenásytné banky
So zámerom „potrestať“ banky za ich tzv. nadmerné zisky zaviedla súčasná vláda do praxe po trojročnej prestávke opäť bankový odvod. S cieľom „redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií a zabezpečiť, aby sa spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu,“ si zaviesť odvod vytýčila vo svojom programovom vyhlásení.
Za deväť mesiacov roka tak banky odviedli štátu na odvode 411 miliónov eur. Štandardná daň z príjmu okrem toho predstavovala 121 miliónov eur. Dovedna to predstavuje zaťaženie na úrovni 532 miliónov eur. Ide o najvyššie daňovo-odvodové bremeno bankového sektora v Európe.
„Podiel výšky odvodu k hrubému zisku je na Slovensku najvyšší v EÚ (23,2 percenta) a je 2,5 krát vyšší ako priemer krajín EÚ (8,6 percenta),“ uvádza Marek Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie.
Aj iné krajiny Európskej únie zaviedli v reakcii na vysoké zisky bánk mimoriadne odvody alebo bankové dane. Aktuálne existujú v nejakej podobe v 18 krajinách EÚ. Jednotlivé štáty odvod zavádzali najprv v období po finančnej a dlhovej kríze, teda po roku 2012. Druhým míľnikom bol rok 2022, keď začali bankové inštitúcie zarábať výrazne viac.
Rentabilita je inde vyššia
Aj iné európske bankové trhy tak vykázali nárast ziskov. Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej analýze z júla tohto roka poukazuje na vysokú rentabilitu európskych bánk dosahovanú od roku 2022. Vysvetľuje ju práve nižším úročením vkladových produktov. V tomto prostredí zaviedla takmer polovica krajín Európskej únie (12 z 27) od roku 2023 pre banky nové dane.
Platia najviac v Európe
Na Slovensku je však daňovo odvodové zaťaženie bánk najvyššie v Európe. Efektívna daňová sadzba sektora po zohľadnení dane z príjmu aj bankového odvodu dosahuje 45 percent, konštatuje NBS.
Prvenstvo patrí Slovensku aj v porovnaní, ktoré Forbes urobil medzi vybranými bankami. Napríklad talianska banková skupina Intesa Sanpaolo podniká v 11 krajinách. Z nich najväčšie dane v pomere k zisku platí práve slovenská VÚB Banka.
Za deväť mesiacov tohto roka odviedla štátu 43 percent svojho hrubého zisku. Pre porovnanie jej maďarská sestra zaplatila 24 percent zisku, chorvátska Privredna Banka Zagreb odviedla 18 percent a srbská Banca Intesa Beograd len 16 percent.
Nízka rentabilita v európskom kontexte
Zarábajú teda slovenské banky tak veľa, aby si zaslúžili najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v Európe? Ich zisk síce v uplynulých dvoch rokoch narástol, v porovnaní s iným krajinami však nie je vyšší. Práve naopak.
„Banky pôsobiace na Slovensku naďalej patria medzi najmenej ziskové banky v celej EÚ. Ziskovosť meraná návratnosťou kapitálu (ROE) síce v poslednom kvartáli 2023 vzrástla, ale slovenský bankový sektor zostáva v poslednej štvrtine najmenej výkonných krajín EÚ. V relevantnom regióne strednej Európy je Slovensko dokonca na poslednom mieste,“ konštatuje v správe Slovenská banková asociácia.
„Stále platí, že ziskovosť našich bánk je nižšia ako vo väčšine bankových sektorov v EÚ,” súhlasí Ličák z NBS. Dodáva, že nožnice sa začali otvárať s rastom úrokových sadzieb od roku 2022. „Od začiatku tohto roka nás od úrovne ziskovosti zahraničných bánk vzďaľuje najmä bankový odvod,” konštatuje.
Čo môžeme stratiť
Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že slabé zárobky môžu viesť k poklesu aktivity bánk. V očiach zahraničných vlastníkov sa totiž krajina s nízkymi ziskami a vysokými daňami javí ako málo atraktívna. Preto pri rozhodovaní, kam smerovať investície, môžu akcionári uprednostniť viac rentabilné trhy.
Ličák z NBS ubezpečuje, že slovenské banky majú aj naďalej dostatočný kapitál na ďalšie poskytovanie úverov. „Na druhej strane výziev pre bankový sektor akosi pribúda. Okrem bankového odvodu tu máme konsolidačný balík a od budúceho roka chce štát emitovať dlhopisy pre retail. Každá z týchto výziev môže určitou mierou negatívne vplývať na finančnú pozíciu bánk,“ upozorňuje centrálny bankár.
Odvod a dane bánk, ktoré sú v pomere k zisku na Slovensku najvyššie v Európe, tomu nepomáhajú. Odborníci vítajú aspoň to, že bankový odvod sa bude postupne až do roku 2028 znižovať, čim bude jeho záťaž na ziskovosť bánk klesať.
Aký dopad má vysoká banková daň podľa MMF:
- Najčastejším negatívnym dopadom zavedenia bankových odvodov je nárast úrokových sadzieb úverov.
- Ďalším negatívnym efektom je pokles úverovej aktivity alebo redukcia nákladov, napríklad zmenšovaním pobočkovej siete.
- Dôsledkom môže byť aj pokles zahraničných investícií a zároveň zníženie konkurencieschopnosti krajiny.
