Pred 75 rokmi začal odtikávať príbeh hodiniek Prim. Vtedy sa Adolf Martínek spolu s prvými 15 kolegami rozhodli, že Československo zaradia k ďalším siedmim krajinám na svete, ktoré vládnu hodinárskej výrobe. O päť rokov neskôr bolo ich úsilie odmenené – na svet prišli prvé československé hodinky s názvom Spartak.
Odvtedy prešla firma Elton, založená v roku 1949, obdobím rozmachu aj bojom o existenciu. Prežila a dnes aj po rokoch útlmu rastie. Navyše sa so svojou komplexnou manufaktúrnou výrobou radí medzi svetové unikáty.
„Len málo firiem na svete vie kompletne navrhnúť, skonštruovať a tiež vyrobiť mechanické náramkové hodinky,“ hovorí generálna riaditeľka firmy Elton Renata Červenák Nývltová.
Spoločnosť patrí do skupiny Czechoslovak Group (CSG) jedného z najbohatších Čechov Michala Strnada a za posledné tri roky sa jej podarilo zvýšiť tržby o 100 percent.
Do firmy ste na pozícii šéfky nastupovali v čase, keď bola v červených číslach. Čo vás prilákalo?
Je pravda, že som tak trochu dávala hlavu na klát. Ja som strojár, v strojárskych firmách som pracovala vždy na pozícii šéfa nákupu a v skupine Czechoslovak Group pôsobím od roku 2008. Pochádzam z Nového Mesta nad Metují a poznám históriu Eltonu, takže som vždy bokom sledovala, čo sa v ňom deje. Ponúkla som sa, či to so mnou nechcú skúsiť, pretože som bola presvedčená, že tú firmu môžem zdvihnúť.
Ešte predtým, ako ma prijali, som chodila do Eltonu, vnímala atmosféru, lákala do Nového Mesta dodávateľa. Myslím, že toto všetko zafungovalo a už na konci roka 2021 sa nám podarilo dostať firmu do čiernych čísel. Pre mňa je to práca snov. Ja mám hodinky veľmi rada, vždy sa mi páčili a rada som si ich kupovala.
Ako je na tom Elton dnes?
Od roku 2021 sme sa za tri roky dostali na dvojnásobné tržby, z 53 miliónov korún (2 milióny eur) na 107 miliónov (4,2 milióna eur). Vlani sme mali hrubý zisk 17 miliónov (672-tisíc eur). Teraz po 10 mesiacoch tohto roka sme mierne nad minuloročným číslom tržieb.
Elton však nie je jediná firma, ktorá vyrába hodinky značky Prim. Rovnaké právo si vyhradzuje aj MPM-Quality so sídlom vo Frýdku-Místku. O ochrannú známku vediete už dlhé roky súdny spor. Ako veľmi vám to škodí?
Dosť. Často sú ľudia zmätení, nevedia, ktorý Prim je z Nového Mesta. Súdnych sporov je rozbehnutých viac, ale ten hlavný motív je o to, kto bude mať zapísanú značku Prim. My ju môžeme používať, to je súdne uznané, že sme historický a právny nástupca, ale nemáme ju zapísanú ako ochrannú známku.
Lenže tento rok na jar bola zapísaná značka Prim spoločnosti MPM-Quality. Súd teda povedal, že tu môžu fungovať legálne dve firmy s označením Prim na trhu, s čím, samozrejme, nesúhlasíme a ďalej sa proti tomu aktívne bránime na súdoch a úradoch.
Aj preto sme v roku 2021 začali všetky naše hodinky signovať. Tie od nás majú vyrytý piktogram, symbol Nového Mesta nad Metují. Keď sa vezme štvrtina toho znaku, predstavuje to priečelie domov na námestí, ktorým sa hovorí vlaštovky.
Zákazníkom hovoríme, že pokiaľ si nie sú istí výrobcom a hodinky sú z rokov 2021 a ďalej, tak by tam vždy mali hľadať tento piktogram. Je to akýsi punc pre hodinky z Nového Mesta nad Metují.
Aký je medzi tými výrobkami rozdiel?
MPM nemá takú hĺbku výroby ako my. My nakúpime päť komodít a z toho vyrobíme hodinky. Keď sa budeme baviť o nehrdzavejúcej oceli, tak kúpime guľatinu, ktorú narežeme na „puky“ a z toho vyrobíme zapuzdrenie a z mosadznej tyče vyrobíme dieliky do strojčekov. Celkom je to okolo 130 dielikov. To všetko zvládame v našej manufaktúre.
Potom už len kúpime zafírové sklíčko, vlások do strojčeka, necháme si ušiť od českého brašnára kožený remienok, prípadne kúpime kovový ťah. Ďalej potrebujeme drahé kamene, ktorými sa osadzuje strojček, čo sú rubíny používané ako ložiskové kamene, alebo na ozdobenie hodiniek v číselníku či korunke.
Naša výroba kopíruje tú, ktorá bola v Eltone odjakživa. Vtedy sa používali iné technológie a vyrábalo sa v oveľa väčších sériách, až trištvrte milióna hodiniek za rok. Pohľad na kvalitu však bol iný, neskúmala sa tak povrchová kvalita, ani chodové vlastnosti strojčeka, veľa vecí sa lisovalo, potom dokončovalo. Puzdrá boli celé z mosadze, potom sa chrómovali alebo zlátili.
Prvé nerezové hodinky prišli až v roku 1965, keď vznikol model Orlík, pre Československú ľudovú armádu. Musel spĺňať vojenské parametre a prechádzal veľmi ťažkými skúškami.
Majú ešte zákazníci nejakú inú šancu, ako vaše hodinky a hodinky MPM-Quality rozoznať?
Spor je vedený o takzvaný Židov prím, logo, ktoré navrhol konštruktér Jozef Žid. Vzniklo u nás, máme na to všetky dokumenty. My hovoríme, že značka patrí do Nového Mesta, tam, kde sa narodila.
To používame pri hodinkách s quartzovým strojčekom a pri hodinkách s nakupovaným švajčiarskym strojčekom s pomenovaním Automatic, rovnako ako MPM. A na prvý pohľad je teda ťažké ich od seba odlíšiť. Zákazníci sa však nepomýlia pri našom najvyššom rade. Na hodinkách s manufaktúrnym in-house strojčekom používame logo Prim Manufacture 1949.
Ako dlho trvá výroba hodiniek?
Dodacia lehota pre zákazníka je zhruba tri mesiace. Pokiaľ je tam hlbšia individualizácia, ktorá prináša novú výrobu, tak sa bavíme až o šiestich mesiacoch. Naše limitované edície púšťame na základe objednávok a kapacitu dopĺňame skladovými zásobami.
Máme vytipované od obchodníkov, aké hodinky sa predávajú dobre, a vyrábame kombináciu ako na zákazku, tak aj na sklad. Tie skladové zásoby sú potom k dispozícii zákazníkom na našich predajniach. Ešte pred pár rokmi bolo skoro nemysliteľné mať také široké skladové zásoby, ako máme dnes.
Ponúkame tiež individuálnu výrobu, sme schopní dať na korunku monogram alebo logo firmy, na viečko gravírovaním zase akýkoľvek popis, či je to meno, dátum, alebo venovanie. Sme schopní urobiť individualizáciu do strojčeka, dať naň monogram alebo odkaz.
Koľko máte vo firme zamestnancov?
V súčasnej dobe máme 67 zamestnancov a hodiniek s naším in-house strojčekom vyrobíme za rok zhruba 800. Čo je oproti dobe, keď sa ich vyrábalo okolo trištvrte milióna, dosť veľký rozdiel. Ale taká je doba. V tom 90. roku, keď sa otvorili hranice, sme všetci chceli digitálky, odhodili sme mechanické hodinky, že už sú out.
To sa začína zase trochu meniť, ale aj tak hodinky už nie sú nevyhnutnou záležitosťou. Už to nie je nosič času, ale skôr záležitosť dizajnu, prestíže, často ide o zberateľstvo, investičné kúsky.
Hodinársky trh sa oveľa viac otvoril, aj vo Švajčiarsku tých firiem pribudlo. S nimi sa nemôžeme rovnať, my sme malosériová výroba, snažíme sa ísť zákazníkom naproti, máme radi príbehy, takže tie naše hodinky sú vždy s nejakým spojené.
Tak ako váš posledný špeciálny model Opus?
Áno. Je to novinka, ktorá je stará len pár dní a veľa ľudí ju ešte nevidelo. Inšpiráciou pre model Prim Opus sa stal okamih, v ktorom sa história Nového Mesta nad Metují preťala s osudom jedného z najväčších českých hudobných skladateľov Bedřichom Smetanom. Práve tu tvoril Luisinu Polku a jej prvé noty sú vyryté do strojčeka hodiniek.
Ponúkať ich budeme v dvoch variantoch – v štandardnom nerezovom prevedení, tých bude celkom 40 a ich cena sa pohybuje okolo 149-tisíc korún (5800 eur). Okrem toho bude v predaji sedem kúskov v bielom zlate za pol milióna (19,7-tisíc eur). Nie je to prvá tohtoročná limitovaná edícia. Už sme vyrobili Spartak, Nokturno či Orlík.
Poznávacím znamením vašich hodiniek je priehľad do strojčeka. Majú ho vždy?
Takmer vždy, pokiaľ ide o hodinky s mechanickým strojčekom. Niekedy, keď ten model nesie veľmi silný príbeh, ako boli Nebeskí jazdci pred zhruba dvoma rokmi, tak sme nechali veko plné. Využili sme ho ako nositeľa príbehu a je na ňom vygravírovaná jedna stránka knihy, ktorá sa dá skutočne prečítať.
Vypredáte zakaždým všetky edície?
Niektoré sú vypredané behom pár dní, iné ešte v ponuke máme. Je to vždy o konkrétnom modeli a jeho príbehu, ako sa páči, ako osloví. Niektorí zákazníci si už dopredu rezervujú model, ktorý ešte len do predaja pôjde bez toho, aby vedeli, ako bude vyzerať. Potom čakajú, či sa im hodinky zapáčia, alebo nie. Máme zákazníkov, ktorí kupujú takmer každú limitku a majú aj veľa starších modelov.
Ako to vyzerá so zahraničným predajom? Je o „primky“ záujem aj vo svete?
V tejto chvíli máme 95 percent odbytu v Česku. Pred dvoma či troma rokmi sme začali vstupovať aj na zahraničné trhy. Išli cestou toho pôvodného, teda na Slovensko a Poľsko. Tam dnes máme distribútorov, ktorí našu značku predávajú. Historicky ju máme aj v Japonsku, kde sú aj nami vyškolení hodinári, ktorí sú schopní naše hodinky servisovať.
Začíname pokukovať aj po ďalšom zahraničí. Do budúcnosti sa zrejme neubránime ani e-shopu, keď budeme zavádzať predaj do krajiny, ktorá si to bude vyžadovať.
Súvisí to aj s vašou budúcou stratégiou, kam chcete firmu smerovať?
Určite, stratégiu máme nastavenú, ale nechcem ju prezrádzať, pokiaľ si ju neobhájime u pána Strnada (Michal Strnad, majiteľ Czechoslovak Group, pozn. red.). Cieľom však je, aby firma rástla a ekonomické čísla boli stále lepšie a lepšie.
Sedíme spolu vo vašej predajni v centre Prahy, kde má svoj kútik aj hodinár. Je ťažké takého remeselníka zohnať?
V Novom Meste bolo v minulosti pomerne veľké učňovské stredisko, z ktorého vychádzal dostatok hodinárov. Po páde komunizmu však toto stredisko postupne zaniklo a dnes je tento odbor zachovaný iba v rámci jediného učilišťa, a to v Jihlave. Momentálne tam študujú traja študenti. Pre nás je to nekomfortné v tom, že si ich nemôžeme vychovávať v rámci výučného programu, pretože Jihlava je od nás ďaleko.
V posledných rokoch sa nám však osvedčilo, že si hodinárov vyškolíme my. Máme ich 11 a z toho sú vyučení traja, zvyšok je mix rôznych profesií. My ich všetko naučíme a potom si ich rozmaznávame. Našťastie nemáme veľkú fluktuáciu zamestnancov a rovnako ani ich vekový priemer nie je vysoký.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.