O zdražovaní počúvame z každej strany. Ekonomická nálada sa na Slovensku zhoršuje už tretí mesiac po sebe a s chladnejšími mesiacmi sa situácia pravdepodobne ešte zhorší. Ako sa na prehĺbenie krízy pripravujú slovenskí podnikatelia v gastre a v službách? A o koľko už museli upraviť ceny smerom nahor?
„Na svadbách je cítiť, že sú menšie, tohtoročná sezóna bola veľmi slabá,“ hovorí pre Forbes.sk Marianna Bilačičová, spolumajiteľka cukrárenskej výroby Víkendové mlsanie. „No aj tak dúfame, že bude trvať dlhšie ako tie posledné a neprídu ďalšie protipandemické opatrenia.“
Ceny múky, masla, mlieka či ovocia, z ktorých pečú, im z veľkoobchodu posielajú s platnosťou štrnásť až tridsať dní. „Na dlhšie obdobie cenu skrátka nevie garantovať nikto,“ hovorí Marianna Bilačičová, ktorá v prevádzke aj sama pečie. „Posledné roky sú pre nás skúškou ohňom. Bojíme sa, čo ešte príde.“
Pri niektorých surovinách sa ceny podľa Marianny Bilačičovej menia každé dva týždne. Foto: archív Víkendového mlsania
Spolumajiteľku trápia aj zvyšujúce sa náklady na energie. „Šetriť energiou pri pečení sa nedá,“ zdôrazňuje Bilačičová. Časť energie sa snažili nahradiť fotovoltickými panelmi, no náklady na ne sú podľa ZSE 8- až 10-tisíc eur. To si menší podnikatelia dovoliť nemôžu. „Od prvého septembra sme preto nútení zvýšiť ceny koláčov a tort o 8 až 28 percent.“
Ceny budú ešte rásť
Zdražovanie sa však netýka len malých podnikateľov v gastre. Cítia ho aj väčšie cukrárenské výroby. „Niektoré naše suroviny zdraželi až o 40 percent oproti pôvodným cenám. Náklady na pohonné hmoty až o 50 percent,“ priznáva spolumajiteľka najväčšej cukrárenskej výroby na Slovensku, malinovskej spoločnosti Floril.
Beata Liščíková pripúšťa, že časť zvyšujúcich sa nákladov museli pretaviť aj do koncových cien. „Ceny našich finálnych výrobkov sme už v dvoch kolách zvyšovali spolu o 20 % a myslím, že ešte nekončíme.“
Skúšajú nemožné
„Pohybujeme sa na veľmi tenkom ľade, pretože je otázne, kedy to všetko začne ovplyvňovať dopyt. Našťastie, zatiaľ zákazníci neznížili spotrebu zákuskov. Uvedomujeme si však, že nejde o tovar bežnej spotreby. Práve preto je nastavenie optimálnych cien dnes veľkým umením,“ dodáva spolumajiteľka Florilu.
Ako veľkovýroba však stoja ešte pred jedným zásadným problémom. „Niektoré prevádzky, do ktorých naše zákusky dodávame, nemajú ceny energií dlhodobejšie stabilizované tak, ako my. Vzrástli im tak až na trojnásobok,“ hovorí Beata Liščíková.
„Máme echo, že mnohí z našich zákazníkov uvažujú o ukončení podnikateľskej činnosti, keďže za týchto podmienok je udržať gastro prevádzku rentabilnú takmer nemožné.“
Ceny podľa regiónu
Gastroprevádzky ale nie sú jediné, kto bojuje o prežitie. Zvyšovanie koncových cien od 1. augusta oznámila napríklad aj klinika estetickej medicíny Envy.
„Najjednoduchšie by bolo zvýšiť ceny paušálne, ale to nie je naším cieľom, pretože náklady na prevádzky našich pobočiek sú odlišné v Bratislave, Košiciach a Prahe,“ uviedli v statuse na sociálnej sieti. „Reflektujeme preto špecifiká, ktoré sú pre jednotlivé metropoly príznačné.“
Rekonštrukcia ako cesta k šetreniu
Aj samosprávy sa snažia šetriť, kde sa dá. Mesto Galanta pred pár dňami oznámilo, že prevádzka akvaparku Galandia je luxus, ktorý si vzhľadom na rastúce ceny energií nemôžu dovoliť, preto ho od 5. septembra dočasne zatvoria.
V Petržalskej plavárni zatiaľ k zvyšovaniu koncových cien pristúpiť nemuseli iba vďaka rekonštrukcii a úsporným opatreniam, ktoré v lete prišli s nový vedením. Pomáhajú im aj zazmluvnené ceny energií, ktoré majú do konca roka.
Zvyšovanie cien by podľa riaditeľa Petržalskej plavárne nemuselo byť efektívne. Foto: archív Petržalskej plavárne
„Aj napriek tomu sa snažíme na plavárni implementovať viaceré úsporné opatrenia a náklady za teplo postupne znižovať opravou izolácií, tesnení či optimalizáciou a rekonštrukciou systému na ohrev vzduchu a vody,“ hovorí Matúš Súlovec, konateľ spoločnosti Športové zariadenia Petržalky, pod ktorú plaváreň patrí.
Ak by ceny energií naďalej rástli tak prudko ako v posledných mesiacoch, Súlovec pripúšťa, že do úvahy prichádza aj dočasné uzatvorenie niektorých atrakcií.
„Boli by sme nútení uzavrieť tobogan alebo saunový svet. To by sa však odrazilo na nižšej návštevnosti a väčšej strate, čiže ťažko teraz povedať, či by to bolo dobré riešenie.“ Dodáva, že úplné uzatvorenie plavárne zatiaľ nepripúšťajú.
„Viac už šetriť nevieme“
Jeden z bezobalových obchodov v Bratislave ale dokazuje, že ani ekologické a úsporné opatrenia nie sú vždy účinné v boji proti zdražovaniu. „Keďže sme ekologická predajňa, už pred štyrmi rokmi, keď sme začínali, sme si nastavili procesy v prevádzke aj vo firme čo najviac úsporne,“ vysvetľuje majiteľka predajne Bezobalovo Andrea Šišmič.
„Naše procesy sú nastavené tak, že spotrebu energií už viac obmedziť nevieme. V noci napríklad nemáme, ani sme nikdy nemali, rozsvietenú predajňu, nepoužívame žiadne svetelné bannery.“
Ceny surovín a tovarov im podľa majiteľky v priemere narástli o 15 percent, v niektorých prípadoch až o polovicu. Šišmič hovorí, že do koncovej ceny sa to rozhodli pretaviť len pri niektorých tovaroch, pri iných pracujú s nižšou maržou. Záujem zákazníkov podľa nej napriek tomu klesol.
Predajňa Bezobalovo. Foto: Archív Bezobalovo
Predajňa Bezobalovo. Foto: Archív Bezobalovo
„Od prvého zdražovania cítime, že zákazníci sú opatrnejší a pred malými predajcami dávajú opäť prednosť supermarketom. Aj stáli zákazníci nakupujú v menšom objeme ako pred začiatkom zdražovania,“ hovorí Andrea Šišmič. „Bojíme sa, že ak by sme zdraželi tak, ako sa nám zvyšujú náklady, neustáli by sme túto situáciu.“
