Ako vidí slovenskú metropolu človek mimo bratislavskú bublinu? Známy český architekt a popularizátor urbanizmu Adam Gebrian nedávno navštívil Bratislavu a pre Forbes „vypichol“ plusy aj mínusy hustnúceho a rozrastajúceho sa mesta.
„Prvé, čo si pamätám, keď som vystúpil v Bratislave z autobusu, bola jedna lavička,“ opisuje Gebrian nedávnu návštevu hlavného mesta Slovenska. Práve tento mestský inventár totiž expertovi na urbanizmus padol do oka už pred ôsmimi rokmi, keď naposledy navštívil Bratislavu.
„Líšila sa len v tom, že teraz bola kompletná. Nechýbalo jej zadné rameno či miesto na sedenie, ale svojím spôsobom bola zastaralá, nie príliš pekná a zľahka doničená. Takže na jednej strane prvý dojem mohol byť taký, že sa tu nič nezmenilo, zároveň na druhej strane niečo áno. Prišlo mi ale vtipné, že som pri prvej veci, ktorú som uvidel v Bratislave, zažil určité déjà vu,“ opisuje pre Forbes Gebrian. Architekt už roky tvrdí, že kľúčovým faktorom pri návšteve svetových metropol je práve prvý dojem.
„Celé sa to podporilo ešte tým, a to naozaj neklamem, že v momente, keď sa moja noha dotkla zeme, tak meter odo mňa kráčal človek, ktorý sa na mňa pozrel a povedal: ,Dúfam, že nebudete taký negatívny ako naposledy.’”
Gebrian sa prednedávnom zúčastnil podujatia Dni architektúry a dizajnu 2024. Popularizátor architektúry a architektonických výletov po Európe či celom svete pre Forbes opísal plusy a mínusy modernej Bratislavy.
Skatepark pod Novým mostom: moderné divadlo pre verejnosť
Gebrianove prvé kroky počas návštevy Bratislavy viedli paradoxne pod Most SNP, známy aj ako Nový most, a to na miesto novovybudovaného skateparku. Ako vysvetlil, ten ho lákal hneď z niekoľkých dôvodov.
„Jeden z nich je, že milujem obyčajný verejný priestor a milujem verejný priestor, ktorý je aktívny, teda je používaný ľuďmi. Síce mi chvíľu trvalo, kým som sa k tomu prepracoval, ale mám radšej ľudí ako domy,“ myslí si o novom skateparku Gebrian.
Podčiarkol, že termín verejné priestranstvá je nadužívaný a ako priblížil, zaujíma ho skôr verejný život ako verejné priestranstvá.
Nové športovisko vzniklo v rámci Programu obnovy verejných priestorov Bratislavy – Živé miesta. Ako na svojom webe pripomenul Metropolitný Inštitút Bratislavy, nejde len o skatepark, ale aj o miesto pre širšie portfólio športov. Môžu ho využívať jazdci na BMX-kách, inline korčuliari, ale aj kolobežkári. Súčasťou priestoru je aj fitnes stanica na rozcvičovanie bežcov.
Nová športová zóna pod Mostom SNP bola podľa Gebriana v čase jeho návštevy plná ľudí a života. Všimol si zaujímavý trend, a to, že skatepark bol plný ľudí naprieč rôznymi vekovými kategóriami.
„Treba si uvedomiť, že to možno nie je len skatepark. O divadle sa hovorí, že jeden človek je na pódiu, päť ľudí sa stará o to, aby ho bolo počuť a bolo naňho vidieť, sto ľudí sedí v publiku a pozerá sa na vystúpenie. Toto si vo všeobecnosti myslím o verejnom priestore. To isté platí aj o sociálnych sieťach. Pár ľudí vytvára obsah a ostatní to sledujú. Podobne takto vnímam aj mesto a som rád, že sa v ňom deje nejaká zaujímavá aktivita. Najmä vtedy, ak ľudia, ktorí túto aktivitu nevykonávajú, majú možnosť ju sledovať,“ vysvetlil Gebrian.
Zaujímavosťou je aj architektonický kontext projektu skateparku, ktorý je funkčne „prilepený“ k pilierom Nového mosta.
„Obecným princípom je, že sa nachádza pod mostom, ktorý navrhol niekto iný a už tam stál. Ak by som niekoho požiadal, aby vytvorili nový skatepark, ktorý treba zastrešiť tak, aby na ľudí nepršalo, vysmiali by ma. Povedali by: ,V žiadnom prípade, neminieme toľko peňazí len preto, aby na pár ľudí nepršalo.’ Páči sa mi, že ide o určitú kreatívnu prácu už s existujúcim prostredím. Poviete si: ,Počkajte, veď strechu, stĺpy a integrované osvetlenie už máme, potrebujeme už upraviť len samotný povrch a ľudia to môžu používať.’”
Magnet pre deti
Gebrian je aj autorom viacerých cestovateľských autobiografií, ktoré postavil na cestovaní so svojím malým synom. Práve cez cestovateľské zážitky optikou dieťaťa Gebrian opisuje známe metropoly novým pohľadom a perspektívou.
Podobný koncept autor využil v knihách Tri mesiace v Barcelone, Dva mesiace v Lisabone a Sedem mesiacov v Raleigh, New Yorku a Chicagu. Podľa Gebriana by si jeho 9-ročný syn aktuálne v Bratislave asi najviac užil fontánu Družba na Námestí slobody.
Fontána Družba. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Fontána Družba. Foto: TASR/Pavel Neubauer
„Mal som tam intenzívny pocit, že ak by som tu bol so synom, tak by sme sa už nikde inde nedostali. Tu by sme skončili a už by som ho odtiaľ nedostal. Miluje všetko, čo sa pohybuje a tečúcu vodu deti vo všeobecnosti milujú,“ odporučil architekt.
Zároveň dodal, že areál fontány je síce magnet pre rodiny s deťmi, no zároveň by v tejto lokalite počas letných horúčav mohol byť problém nájsť tieň.
Gebrian: Hviezdoslavovo námestie by ma bez stromov nezaujímalo
„Milujem stromy a milujem stromy v meste,“ prezradil architekt. Dodal, že práve úrovňou zelene sa hlavné mesto Slovenska výrazne líši napríklad od Prahy.
„Po prvé: Stromov v meste máte naozaj dosť. Po druhé: Máte ich naozaj blízko domov,“ spomína odborník. Zároveň podčiarkol, že „slovenské stromy“ sú častokrát nalepené na fasády, padá z nich „odpad“, t.j. listy, a tienia do interiérov samotných nehnuteľností.
Hviezdoslavovo námestie. Foto: TASR/Dano Veselský
Hviezdoslavovo námestie. Foto: TASR/Dano Veselský
Gebrian tak naznačuje, že z účelového a funkčného hľadiska je takáto zeleň skôr nadbytočná, no paradoxne, práve táto divokosť zelene v slovenskej metropole je pre architekta veľké plus. „Napriek tomu, nikto tieto stromy nevyrúbal a príde mi to nádherné,“ myslí si Gebrian.
Poukázal napríklad na jeden z najznámejších verejných priestorov hlavného mesta, a to Hviezdoslavovo námestie, ktoré lemuje viacero stromov. „Bez nich by ma toto námestie nezaujímalo,“ podčiarkol ešte architekt.
Zrekonštruovaná SNG. Foto: Ondřej Pýcha
Zrekonštruovaná SNG. Foto: Ondřej Pýcha
Mínus pre zrekonštruovanú SNG
Architektonickým míľnikom posledných rokov je určite zrekonštruovaná budova Slovenskej národnej galérie na Nábreží Dunaja, v ktorej mal aj Gebrian jednu zo svojich prednášok.
Práve rekonštrukcia časti známej ako Premostenie SNG sa stalo na celé roky vypuklou a citlivou témou. Túto časť budovy galérie pre nevyhovujúci a havarijný stav v roku 2001 uzatvorila pre verejnosť vtedajšia riaditeľka. Roky sa skloňovala téma prerábky objektu. Samotná obnova odštartovala v roku 2016, no brány návštevníkom sa otvorili až v roku 2022.
Zrekonštruovaná SNG. Foto: Ondřej Pýcha
Zrekonštruovaná SNG. Foto: Ondřej Pýcha
„Plusom je, že areál SNG je veľmi otvorený. Vstupoval som do neho asi z troch rôznych smerov. Do areálu sa dá prejsť z Hviezdoslavovho námestia, z nábrežia či z boku. Malým mínusom je ale plot medzi nábrežím a dvorom. V mojom ideálnom svete je tento dvor prístupný 24 hodín denne,“ opísal Gebrian pre Forbes.
Najväčšie negatívum prerábky galérie je podľa architekta veľmi komplikované vysvetliť. „Na mňa to je až príliš pekné. Túto stavbu som pochodil, v čase, keď bola ruina, mala v sebe určitú surovosť a ostrosť, ktorú som mal rád. Tá je teraz preč,“ priblížil.
Gebrian zároveň na sociálnych sieťach ešte spomenul ďalšie lokality, štvrte či známe architektonické ikony, ktoré mu zostali v pamäti.
Vyzdvihol napríklad „obrátenú pyramídu“ rozhlasu, postranné uličky na Hviezdoslavovom námestí, ale aj zaujímavé bytovky a staromestské domy.
